V diele ODRAZ SLNKA NA JAZERE S LEKNAMI názov evokuje prírodnú scénu, no Kamenický v diele prekračuje hranice realistickej interpretácie. Dielo možno vnímať ako Kamenického reflexiu na Monetove Lekná – akoby svoju maľbu ponoril do ich farebného sveta. V pravom hornom rohu sa mihne ozvena modrastých tónov Monetových jazierok, no autor ich premieňa na vlastný obraz svetla a pohybu. Surové ťahy a vrstvy farby vytvárajú dojem odrazu, v ktorom sa prelína realita s maliarskou víziou. Dynamické ťahy štetca a jemné prechody farieb naznačujú svetlo prenikajúce vodnou hĺbkou, no bez potreby opisovať realitu. Týmto prístupom sa Kamenický vzdáva deskriptívnosti a dáva prednosť asociácii pred výjavom. Téma odrazu sa tu stáva metaforou — ide o odraz vnútorného svetla, o tichý dialóg medzi tým, čo sa zjavuje a tým, čo zostáva nevidené.