V diele HMLOVINA LK008 Kamenický interpretuje tento kozmický jav – nie ako ilustráciu, ale ako maliarsky ekvivalent dynamických procesov premeny. Farbami, rozptýlením tvarov a ich postupným vrstvením autor navodzuje dojem priestoru, v ktorom hmota stráca pevný tvar a premieňa sa na energiu. Obraz tak pôsobí ako metafora neustáleho kolobehu zrodu a zániku vo vesmíre – i vnútri človeka.

Hmloviny predstavujú medzihviezdne oblaky plynu a prachu — kolísky aj pozostatky hviezd. V ich vnútri sa odohrávajú procesy formovania i zániku: gravitačné zrútenie hustých oblastí vedie k zrodu nových hviezd, zatiaľ čo energetické výtrysky a žiarenie umierajúcich telies tieto štruktúry modelujú a rozptyľujú. Zloženie hmlovín, najmä vodík, hélium a prachové častice, vytvára pestrú škálu farieb v závislosti od teploty a typu žiarenia, ktoré emitujú.