Dielo ZÁPAD SLNKA zachytáva magickú chvíľu, keď slnko mizne za horizontom. Autor využíva expresívne farby, ktoré sa prelínajú v dynamických plochách a vytvárajú pocit intenzity a pohybu. V kompozícii dominujú teplé tóny: sýta oranžová, červená a žiarivá žltá, ktoré kontrastujú so studenšími modrými alebo zachmúrenými sivými prvkami — tieto tmavšie akcenty akoby rámovali výbuch svetla, načrtávali rozostrený obzor a zdôrazňovali prechod medzi dňom a nocou. Kamenický  obrazom neinterpretuje západ slnka doslovne — je to viac emotívna výpoveď, atmosféra než realistická scenéria. Farby kričia, ale zároveň sú to tóny, ktoré vzbudzujú nostalgickú spomienku na ukľudňujúce chvíle, keď deň končí, ale svetlo ešte neodišlo.