Dielo ZA PREKÁŽKAMI JE RAJ predstavuje paradoxnú realitu: to, čo sa zdá vzdialené alebo nedostupné, leží priamo za hranicou našich limitov. Konáre, tiene, vrstvy hmoty – to všetko pôsobí ako prekážky, symbolizujú problémy, ťažkosti, ktoré blokujú priamy výhľad. Kamenický ich maľuje nie ako niečo, čo treba odstrániť, ale ako neoddeliteľnú súčasť hľadania svetla. V tej istej kompozícii vnímame náznaky svetla a priesvitných priestorov, akoby raj – stav pokoja či transcendencie – všadeprítomne číha. Svetlo, ktoré sa presvituje cez vrstvy, nevybuchuje; prerážajú ho iba jemné prúdy, ktoré ticho naznačujú, že za hmotou sa skrýva presah. Farby sú tlmené, šedotyrkysové tóny s nádychom žiary, ktorá nie je agresívna, je ako jemné volanie smerom k svetlu. Obraz tak odhaľuje paradox: svetlo nevzniká napriek prekážkam, ale vďaka nim.