V diele SVETLO NA KONCI TUNELA autor pracuje s dynamickou kompozíciou a vírivým pohybom línií, čím evokuje prechod z temnoty do svetla v kontexte kozmickej perspektívy. Autor využíva pastóznu textúru a chromatickú gradáciu od chladných modrozelených tónov k žiarivej zlatej, čím vytvára optickú hĺbku a ilúziu priestorového posunu. Expresívna maľba a rytmické štruktúry zdôrazňujú kinetiku a energetické napätie obrazu, zatiaľ čo kontrast svetla a tieňa umocňuje vizuálnu dynamiku a symboliku premeny, prechodu.