V diele NEURÓNOVÁ SIEŤ farebné ťahy akoby pulzujú pohybom — dynamikou a usporiadaním. Ako keď prúd neurónov hľadá spojenie, keď sa sieť rozvetvuje, splieta, preťahuje od jedného bodu k druhému. Farby sú kontrastné,  silne expresívne čím Kamenický poukazuje na impulzy, na energiu, ktorá sa šíri.
Obraz pôsobí ako meditácia nad mysľou, myslením, vedomím — nad tým, čo sa deje vo vnútri človeka, ale aj mimo neho v digitálnom veku. Je to výzva: vidieť, cítiť a vnímať komplexnosť.

Kontrastné, expresívne farby znásobujú dojem pulzujúcej aktivity – sú vizuálnou metaforou toku informácií, impulzov, spojení. Kamenický tu neanalyzuje, ale intuitívne zviditeľňuje proces myslenia – jeho rytmus, intenzitu i krehkú premenlivosť.

Neurónová sieť sa stáva obrazom vnútornej ale aj digitálnej reality – rozhraním medzi človekom a jeho rozšíreným, technologickým vedomím. Je to vizuálna meditácia o komplexnosti sveta, ktorý sa stále rýchlejšie spája a zrkadlí.