V diele ABSTRACT GRAFFITI 2 autor kombináciou výrazných kontúr, gesta a vrstiev farby vytvára kompozíciu, ktorá pulzuje rytmom pouličného písma. Každý ťah štetca pôsobí ako znak; vrstvy sa navzájom striedajú, prekrývajú a odhaľujú – akoby autor skúmal hranice medzi spontánnosťou a zámerom. Kamenický rozvíja dialóg medzi presnosťou línie a neurčitosťou farebného priestoru. Meandrovité kontúry, ktoré sa vinú naprieč obrazom, pôsobia ako grafický rytmus – zachytávajú energiu pohybu, no zároveň ju ukotvujú do štruktúry. Ich ostrá kresba kontrastuje s mäkkými prechodmi pozadia, v ktorých sa farba rozplýva do nejasna, uniká do priestoru za plátnom.

Abstract Graffiti 2 odkazuje na dynamiku pouličného výtvarného prejavu – na gestickosť, energiu a vrstvenie farby. Kamenický tento princíp prenáša do ateliérového prostredia, kde pôvodná surovosť graffiti nadobúda novú vizuálnu štruktúru a poriadok.